Kroky v temnote [7O %]
Knihy
Napísal Ivan Kučera   
06.04.2015 03:00

Recenzia hororu. Čo sa stane, ak zostanete sami uprostred arktickej pustatiny?

Obsahuje drobné spoilery.

1937. Odľahlý arktický mys Gruhuken. Nepríjemné miesto v Špicberkách (Svalbarde). Jack sa pridáva k anglickej výprave vedcov/dobrodruhov, ktorí majú za polárnym kruhom skúmať počasie a posielať správy do Londýna. Prostredie je ukážkovo vyľudnené. Desiatky kilometrov nikto. Len more, tulene, medvede a tony snehu. O smrtiacej nízkej teplote radšej nehovoriac. A mrazivé ticho. To najmä. Zhodou nešťastných náhod sa Jack v tomto šialene nehostinnom prostredí ocitne sám. Dlhodobo. No postupne tomu prestáva veriť. Zdá sa mu, že tu predsa len niekto je. Či skôr niečo? Od nebezpečenstva „tam vonku“ ho delí len osem psov a steny meteorologickej stanice. Posledné zvyšky slnka miznú a na X mesiacov nastáva mrazivá arktická noc.

O Krokoch v temnote som sa dozvedel vďaka článku Jozefa Kariku, v ktorom písal o dielach, ktoré ho inšpirovali počas písania Strachu. Ocitlo sa tam i dielo Michelle Paverovej (*1960), písanej formou denníkových zápiskov. Anotácia o mužovi uprostred arktickej tmy prenasledovaným záhadným zlom ma vo svojej jednoduchosti zaujala a knižku som si okamžite zohnal. Prečítal som ju veľmi rýchlo a spravil by som to ešte rýchlejšie, keby ma nezdržoval strach. Strach čítať Kroky v temnote večer, pred spánkom, keď som bol sám doma. Čo je super vizitka. Bohužiaľ to neznamená, že ide o špičkové dielo.

Začnime mínusmi. Ako keby existovala „režisérska verzia“, ktorá má o 50 strán viac, no vydavateľstvo sa rozhodlo siahnuť po „cenzurovanej“ verzii. Je to príliš skratkovité, príliš krátke. Avšak zasa bohvie, keby to malo o 50 strán viac, možno by ma to nudilo.

Paverová k dosiahnutiu svojich cieľov používa ťažko akceptovateľné množstvo neuveriteľných náhod, nehôd atď. Postupné odpadávanie členov výpravy je nechtiac komické, rovnako spôsob, akým hrdina prichádza o kľúčové veci (budík, vysielačka). A jeho odmietanie pomoci (niekoľkonásobná možnosť bezproblémovo opustiť Gruhuken) spisovateľka síce vysvetľuje, ale nedostatočne (také „peklo na zemi“ podľa mňa neospravedlní ani platonická homosexuálna láska).

Spisovateľka si od šialených náhod nedá pokoj ani na konci, kedy záchrana prichádza o 5 minút 12, čo je skutočne béčkarské. Dosť neznesiteľné mi pripadalo i tajnostkárstvo postáv. Nie aby hrdinovi na rovinu povedali, ako sa veci majú. Radšej mu to budú tajiť. Paverová síce aj toto vysvetľuje (postavy veria, že ak budú hovoriť o minulosti Gruhuken, privolajú ju), ale...

Teraz k plusom. Hrdina je neoriginálny, ale vcelku sympatický, dajú sa mu držať palce. Ostatní by asi boli fajn, ale autorka ich bleskovo likviduje, takže nakoniec to celé zostane len na pleciach hrdinu a jeho verného psieho kamoša Isaaka. Aby sa autorka vyhla stagnácii, na okamih im dopraje istú ľudskú spoločnosť.

Opisy prostredia nie sú jedinečné, ale sú dostatočne pútavé a výstižné. Spôsoby strašenia sú zvláštne. Na jednej strane sa teším, kedy knižku niekto sfilmuje. No bojím sa, že z toho urobí béčkarský horor. Autorka k strašeniu používa zastarané spôsoby (kroky okolo búdy, prízrak hrdinovi miznúci priamo pred očami). Prekvapivo je to ale napísané umne a strašidelne. Priznám sa, že mi počas písania od určitej chvíle nebolo všetko jedno. Pri čítaní som sa bál, hoci musím priznať, že postupne atmosféra „totálneho desu“ vyprchala a neskoršie strašidelné scény mi nepripadali až také účinné a nepríjemné, ako tie pred nimi.

Dobrá kombinácia Kinga a Jacka Londona. Pripadala mi o čosi lepšia, ako Strach. I ona nakoniec bola menej strašidelná, než som si myslel, že bude, ale i tak ľahký nadpriemer a určite jeden z tých lepších hororov, aké som čítal. A na rozdiel od Kariku nie je zlo „všeobecné“ a „pradávne“, ale ide istú konkrétnu vec. Čo oceňujem, lebo „všeobecné zlo“ ma už nudí.

„Cítil som jeho výzvu. Jeho zlobu namierenú proti mne. Mýlil som sa. Toto nie je ozvena.“ (citát zo strany 167)

Dark Matter: A Ghost Story, Veľká Británia 2010, cca 240 strán

............................................................................................................................

Môj spisovateľský web.

Môj spisovateľský profil na Facebooku.