Najlepšie horory 1990 - 1999 Tlačiť E-mail
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
15.11.2013 03:00

19 najvýznamnejších hororov 90-tych rokov. Ktoré to boli a prečo?

90-te roky 20. storočia na tom boli, čo sa hororov týkalo, zle. Kým v 70-tych rokoch áčkarskí tvorcovia ako Kubrick, Cronenberg či Spielberg budovali dodnes málo alebo vôbec zostarnuté kulty, klasiky a legendy (a kým v 80-tych rokoch sa všetci odtrhli z hororovej reťaze a robili sa nekonečné, prevažne slasherové, série), v 90-tych rokoch nastalo pre hororových fanúšikov peklo. Dosť tomu „pomohol“ fenomén VHS a DVD; špeciálne pre tento trh sa začali robiť béčka a céčka bez akýchkoľvek ambícií a kvalít.

Podiel na úpadku hororového žánru mali aj čoraz módnejšie počítačové efekty. Tie sa postupne stávali čoraz dostupnejšími a začali ich používať aj hororoví režiséri, čo ale nebol práve najlepší nápad. Efekty v hororoch rušia.

Žáner upadal tiež kvôli nekonečným a čoraz horším pokračovaniam starších hitov EVIL DEAD, NÁVRAT ŽIVEJ SMRTI, TEXASKÝ MASAKER MOTOROVOU PÍLOU, WARLOCK, HALLOWEEN, TREMORS, PSYCHO, KUKURIČNÉ DETI, DETSKÁ HRA, KVÍLENIE VLKOLAKOV či NOČNÁ MORA V ELM STEEET (treba ale pripomenúť, že nekonečné série sa robili už v 80-tych rokoch).

Žáner čiastočne upadol i vinou toho, že nová generácia vizionárskych režisérov česť výnimkám neprichádzala a stará paradoxne od hororov utiekla k drámam a trilerom: Wes Craven nakrútil HUDBU MÔJHO SRDCA s Meryl Streepovou (!), Sam Raimi mrazivo zasnežené JEDNODUCHÉ ZLO (alebo rovno western so Sharon Stoneovou RÝCHLEJŠÍ NEŽ SMRŤ), John Carpenter sci-fi komédiu s Chevy Chaseom NEVIDITEĽNÝ NA ÚTEKU, Peter Jackson drámu podľa skutočných udalostí NEBESKÉ STVORENIA (a začal sa sústrediť na náročnú prípravu trilógie PÁN PRSTEŇOV, ale je pravda, že nakrútil aj BRAINDEAD – ŽIVÝCH MŔTVYCH), George A. Romero sa odmlčal (behom 90-tych rokov nakrútil „až“ kingovku TEMNÁ POLOVICA s poeovskú spoluprácu s Dariom Argentom DVE DIABOLSKÉ OČI) a Lucio Fulci, Lucio Fulci zomrel.

Napriek tomu všetkému sa aj v tomto nešťastnom desaťročí urobilo niekoľko filmov, ktoré môžeme pokladať, či už s prižmúrenými očami alebo bez nich, za míľniky hororu.

Je to samozrejme strašne subjektívne. Snažil som sa každopádne byť prísny a zaradiť do tohto rebríčka čo najmenej filmov, aby bola zachovaná kvalita (takže von po váhaní musel ísť napríklad snaživo atmosférický, ale príbehovo labilný MIMIC Guillerma del Tora). Zmestili sa sem napr. horory, ktoré môžeme s odstupom času hodnotiť ako vizionárske (found footage je vďaka ZÁHADE BLAIR WITCH v móde ešte aj dnes), prípadne horory, ktoré znamenali v rámci svojho hororového pod-žánru aspoň miernu revolúciu („inteligentný“ pop-kultúrny slasher VRESKOT). Plus pravdaže jednotlivé horory museli byť také kvalitné, že by mohli/mali osloviť aj diváka, ktorý inak horory príliš nevyhľadáva. Skrátka, musela byť prítomná kvalita.

Pre fanúšikov Stephena Kinga podotýkam, že sa do zoznamu nedostal žiadny film podľa jeho knihy. Ak by to bol rebríček obecne najlepších filmov bez nároku na žáner, určite by sa sem dostalo minimálne VYKÚPENIE Z VÄZNICE SHAWSHANK a ZELENÁ MÍĽA. No nič KVALITNÉ hororové od Kinga sa v 90-tych rokoch do kín (ani do televízie) nedostalo (MISERY NECHCE ZOMRIEŤ nie je horor).

Hoci v 90-tych rokoch vzniklo viacero kvalitných, nervy trhajúcich trilerov (napr. MYS HRÔZY), objektívne treba uznať, že sa nejedná o horory.

............................................................................................................................

1. Hráči so smrťou (1990, r. Joel Schumacher) Pôsobivé a originálne. Skupinka študentov medicíny (vtedajšia plejáda začínajúcich hviezdičiek Julia Robertsová, Kiefer Sutherland, Kevin Bacon, Oliver Platt a William Baldwin) experimentuje s kómou, prostredníctvom ktorej privolá temné veci medzi nebom a zemou. Veľa tomu dáva zaujímavý halucinogénny videoklipový štýl Joela Schumachera (ktorý v rovnakom desaťročí režíroval pecku s Nicolasom Cageom 8 MM, ktorá ale napriek desivej téme snuff nezapadá do hororového žánru).

............................................................................................................................

2. Predátor 2 (1990, r. Stephen Hopkins) Hoci v tomto desaťročí vznikli aj tretí a štvrtý VOTRELEC, neboli to práve najvydarenejšie filmy sveta. Zabijacke mimozemské formy života to obecne mali ťažké – v SFÉRE s Dustinom Hoffmanom nakoniec žiadne neboli, MARS ÚTOČÍ! bola paródia a gigerovský MUTANT skončil niekde medzi snaživým áčkom a nesnaživým béčkom. Morálne právo byť v tomto rebríčku tak má len 35-miliónový PREDÁTOR 2. Prekvapivo ľahký presun od úplne iného hlavného hrdinu (postavu Garyho Buseyho mal pôvodne hrať Arnold Schwarzenegger, no nakoniec odmietol) až po úplne iné miesto odohrávania (z džungle do veľkomesta). Výborná pekelná horúca atmosféra (s)parného kotla, plného šialenstva a drogových vojen za bieleho dňa, brutálne vraždy tajomného zabijaka a príbeh podmaľovaný desivými okultnými praktikami miestnych poverčivých gangov. Dvojka sa nehanbí kopírovať slávnych predchodcov (napr. z VOTRELCOV v pohode prevzala scénu „zmätenej likvidácie komanda v stiesnených priestoroch“), pričom scenár rozširuje predátorské univerzum o nové informácie (finále vo vesmírnej lodi).

............................................................................................................................

3. Noc oživených mŕtvol (1990, r. Tom Savini) Nádhera. Remake Romerovej slávnej čierno-bielej zombies klasiky z roku 1968. Na jej maskách sa pôvodne mal podieľať Romerov kamarát Tom Savini, no bol odvelený do vojny vo Vietname a tak do série ako maskér nastúpil až v dvojke, ÚSVITE MŔTVYCH. No počiatkom 90-tych rokov si svoju absenciu v „jednotke“ vynahradil svojráznym spôsobom: režírovaním remakeu. A je to bomba. Hoci je dej podobný (miestom odohrávania, niektorými scénami i postavami), v skutočnosti ide o nový príbeh (scenár kamarátovi napísal Romero osobne a podieľal sa na produkcii). Celému tomu perfektne pomáha obrovský Tony Todd (neskôr Candyman) v hlavnej kladnej úlohe sympaťáka Bena. Aj zvyšok kastingu je presný a prekrásne farebnej snímke pomáhajú aj dodnes úctyhodné masky a gore. Ak má byť v tomto rebríčku aj zástupca zombies, potom mi nenapadá vhodnejší kandidát (BRAINDEAD – ŽIVÍ MŔTVI si to pokazili detinským humorom). Každopádne, živí mŕtvi to mali v tomto desaťročí, ako väčšina hororových legiend, ťažké. Naplno sa dostali do módy až v roku 2002 hitmi RESIDENT EVIL a O 28 DNÍ. Potom už ale neodišli.

............................................................................................................................

4. Arachnofóbia (1990, r. Frank Marshall) Výborná hororová komédia z produkcie Stevena Spielberga a v réžii dvorného producenta jeho hitov Franka Marshalla. Skvele v nej fungujú ako vážne hororové scény (seriózny džungľový úvod), tak nadhľad (scény s Johnom Goodmanom alebo zábavná posledná scénka, v ktorej divák automaticky čaká prežitie posledného pavúka, no v skutočnosti...). Ten ale prekvapivo skoro vôbec nenarúša serióznu hororovú atmosféru celku. Určite tomu pomohol aj fajn kasting (sympaťák Jeff Daniels, Warlock v kladnej úlohe múdreho vedca), kvalitné technické prevedenie pavúkov (od najmenších až po mega-kusy) a viditeľný áčkarský prístup (rozpočet okolo 35 miliónov dolárov).

............................................................................................................................

5. Mlčanie jahniat (1991, r. Jonathan Demme) Treba si naliať čistého vína – MLČANIE JAHNIAT podľa bestselleru Thomasa Harrisa nie je stopercentný horor. Nie je v ňom ani sekunda nadprirodzených záležitostí a dokonca aj krvavé veci sú obmedzené na minimum. No to minimum má na diváka väčší psychický dopad, ako keby sa jednalo o nonstop masakru. A rozhodne je to stokrát desivejšie, ako mnohé horory so zombies a upírmi. Film bol dokonca svojho čase známy ako prvý horor v histórii kinematografie, ktorý získal Oscara za najlepší film (+ ďalších štyroch + dve nepremenené nominácie). Tak či onak, snímka do tohto zoznamu kvôli vystupňovanému stupňu teroru na čoraz vynervovanejšieho diváka patrí. Asi. Okrem dobrých recenzií zarobila veľké peniaze, pritom keď sa kanibal Lecter objavil v roku 1986 (v Mannovom LOVCOVI ĽUDÍ) prvýkrát, nikto si to nevšimol (vtedy ho hral Brian Cox). Anthony Hopkins sa následne k jednej zo svojich najslávnejších rolí vrátil v škandalóznom sequele HANNIBAL a v prequele ČERVENÝ DRAK. Sériu následne obohatil ďalší prequel – HANNIBAL: ZRODENIE ZLA. A do minulosti Lectera (teda pred jeho odhalením a uväznením) zašli aj tvorcovia tohtoročného seriálu. Ani nie 20-miliónová snímka vyvolala divácky záujem o podobné ladené trilery (SEDEM, ZBERATEĽ BOZKOV, ZBERATEĽ KOSTÍ, seriál Chrisa Cartera „Milénium“, paródia MLČANIE ŠUNIEK, VRAŽDY PODĽA PREDLOHY so Sigourney Weaverovou).

............................................................................................................................

6. Candyman (1992, r. Bernard Rose) Hoci zostalo len pri troch kusoch, prvý diel svojou atmosférou vrátil horor do miest. Inšpiroval sa hororovým spisovateľom Cliveom Barkerom (ktorý v tomto desaťročí prišiel, ako producent, s drámou BOHOVIA A MONŠTRÁ o vzťahu známeho hororového režiséra Jamesa Whalea a záhradníka Brendana Frasera). CANDYMAN horor zmodernizoval (dej sa odohráva v moderných bytoch alebo na sídliskách, hlavná hrdinka je realisticky založená inteligentná študentka) a múdro ignoroval samoúčelné gore (a nie je v ňom žiadny humor!). No zároveň sa nebál strašidelnej atmosféry. Veľmi mu pomohla pôsobivá „urban legend“ s dobre premysleným univerzom prízraku, ktorého meno keď vyslovíte 5x do zrkadla, objaví sa vám za chrbtom a rozpára vás ako handrovú bábiku. Tony Todd získal svoju životnú rolu a Virginia Madsenová bola v hlavnej úlohe super. 8-miliónová, skromne sa javiaca snímka, vďaka Madsenovej funguje aj po psychologickej stránke. Vôbec, čím ďalej tým viac mi to pripomína neskorší RINGU, ktorý sa ale viac preslávil ako horor, ktorý vrátil hororu dôstojnosť a vážnosť.

............................................................................................................................

7. Dracula (1992, r. Francis Ford Coppola) Začiatkom 90-tych rokov prišiel režisér KRSTNÝCH OTCOV so zaujímavým nápadom: s obrovským režisérskym zapálením, nadštandardnými (na horory) rozpočtami a renomovanými hereckými obsadeniami sfilmuje béčkarské hororové príbehy (v r. 1999 sa o čosi podobné pokúsil Stephen Sommers trhákom MÚMIA, no toto vysokorozpočtové trikové dobrodružstvo naozaj príliš do hororu nespadalo). Prvým z voľnej série sa stala práve adaptácia kultového upírskeho románu Brama Stokera. Čo bol odvážny kúsok, pretože od počiatku kinematografie vznikli desiatky, ak nie stovky, adaptácií tejto dnes už podstatne zostarnutej knižky (v r. 1995 vznikla zúfalá paródia s Lesliem Nielsenom DRAKULOVINY). Odvážny Coppola starú legendu oprášil a upravil ako sa mu hodilo (hlavný zlosyn je v skutočnosti len monštrom z donútenia, ktoré „vzniklo“ z lásky). Po nádhernej štylizovanej vizuálnej stránke snímka za 40 miliónov vyzerá miestami až ako vizionárske sci-fi. Nestráca sa ani príbeh, ktorý je nakrútený tak veľkolepo a drzo, že zabúdame na to, že ho už dávno poznáme (a že je dosť nudný). Do toho Anthony Hopkins ako Van Helsing, Gary Oldman ako Dracula a nestratili sa ani Winona Ryderová, Keanu Reeves, Cary Elwes a Tom Waits. Monštruózna snímka dodnes prekvapuje vášňou, krásnou krvavosťou a erotikou. Coppolu ale chuť na áčkarské béčka okamžite prešla a nasledujúceho FRANKENSTEINA už len produkoval. S MARY SHELLEYOVOU (r. Stephen Frears) síce nemal nič spoločné, no opäť sa jednalo o renomovaný horor (štedrý rozpočet, áčkarský kasting, uznávaný režisér), tentokrát o iný pohľad na Dr. Jekylla resp. pána Hydea. No napriek niekoľkým svetlým (či skôr veľmi temným) nápadom to už nebolo ono.

............................................................................................................................

8. Frankenstein (1994, r. Kenneth Branagh) Druhý Coppolov zárez, hoci „len“ ako producenta. Na réžiu oslovil prekvapivo Kennetha Branagha, v tom čase širokým masám prakticky neznámeho divadelného experta na Shakespeara. Branagh dnes patrí k solídne známym hercom (PERNÍKOVÝ DEDKO, CELEBRITY) a režisérom (THOR, najbližšie od neho uvidíme nového Toma Clancyho). Branagh zároveň stvárnil hlavnú rolu zapáleného vedca Frankensteina. Ten chce po zlej skúsenosti so smrťou vytvoriť nesmrteľnosť. Vizuálne prepracovaná 45-miliónová americká snímka (od nekonečných snežných plání cez zapratané temné laboratória po hlboké lesy) ponúka možno najserióznejšie spracovanie dodnes živej knihy Mary Shelleyovej. Vďaka účasti zamaskovaného Roberta De Nira (film bol nominovaný na Oscara za masky), ktorý si zahral „Monštrum“, je príbeh psychologicky prepracovaný a uveriteľný (scenár napísal Frank Darabont). Pôsobivej snímke s podmanivou dobovou atmosférou skrášľujú herecké výkony Heleny Bonham Carterovej, Toma Hulcea, Aidana Quinna, Iana Holma a dokonca Monty Pythona Johna Cleesea.

............................................................................................................................

9. Vlk (1994, r Mike Nichols) Toto bola dosť neuveriteľná réžia, pretože Mike Nichols v minulosti nakrútil veci ako ABSOLVENT alebo HLAVA 22. V r. 1994 pokračoval v Coppolovej vízii (hoci už bez Coppolu) a po upíroch a Frankensteinoch došla rada na vlkolaka. Ten síce väčšinu času vyzerá ako neveľmi výrazne namaskovaný Jack Nicholson, prípadne dokonca ako obyčajný vlk. Napriek tomu je to vydarená hororová záležitosť, ktorej práve Nicholson (OSVIETENIE Stanleyho Kubricka) dal obrovské atraktívne plus. Ale ani ostatní herci to nevzdali, menovite Michelle Pfeifferová, Richard Jenkins, David Hyde Pierce (Frasierov nemožný brat), James Spader či Christopher Plummer. Inteligentne napísaný, hoci neveľmi prekvapivý, hororovo-romantický triler sa pokúsil relatívne realisticky poňať nerealistickú vlkolačiu tému. Podľa mňa sa mu to podarilo napriek pár troška nechcene vtipným momentkám. Film síce stál 70 miliónov a na maskách sa podieľal Rick Baker (za vlkolačie masky v minulosti získal Oscara, konkrétne za AMERICKÉHO VLKOLAKA V LONDÝNE), no napriek tomu neponúkol až také famózne a fantastické masky, ako sa čakalo. Ostatné werewolf movies desaťročia nemali šancu (béčka TEMNÝ SPLN s Michaelom Paré či AMERICKÝ VLKOLAK V PARÍŽI).

............................................................................................................................

10. Interview s upírom (1994, r. Neil Jordan) V 90-tych rokoch prekvapivo vznikli hneď dva kvalitné (plus je tu BLADE, ale to je skôr akčný komiks, než horor) filmy o upíroch. Dva roky po Coppolovom záreze prenikol do vampírskeho sveta Ír Neil Jordan a urobil dobre. Dnes sa to môže zdať neuveriteľné, ale v tom filme si bok po boku zahrali dnešné mega-hviezdy Brad Pitt a Tom Cruise a to im z podporných rolí ešte našepkávali Kirsten Dunstová, Antonio Banderas a Christian Slater v úlohe novinára (čo bola rola pôvodne písaná pre Rivera Phoenixa, ktorý ale nečakane zomrel na predávkovanie drogami). Na filme bol 60-miliónový rozpočet vidieť: od masiek po krvavo-erotické scény až po výpravu (odohráva sa naprieč niekoľkými storočiami). Získal oscarové nominácie za výpravu a hudbu. V roku 2002 vzniklo čosi ako pokračovanie, ale KRÁĽOVNÁ PREKLIATYCH (tiež podľa kníh Anne Riceovej) bola skutočným malérom. V 90-tych rokoch vzniklo viacero ďalších upírčin (napr. OD SÚMRAKU DO ÚSVITU, UPÍR V BROOKLYNE Wesa Cravena, UPÍRI od Carpentera, seriál Jossa Whedona „Buffy, premožiteľka upírov“, NADJA), ale už to nebolo ono.

............................................................................................................................

11. Lovci levov (1996, r. Stephen Hopkins) Toto nie je plnohodnotný horor, ale dokázal vyvolať tiesnivú atmosféru a pôsobivú údernosť i s minimom krvi a bez vyložených hororových ingrediencií. Aj keď... svojím spôsobom je to horor. No nič, to už je na každom z vás, ako sa k tomu postaví. Ja nemám problém dať ho medzi horory. Režisér PREDÁTORA 2, scenárista BUTCHA CASSIDYHO A SUNDANCEA KIDA a herecké hviezdy ZÁKLADNÉHO INŠTINKTU a BATMANA NAVŽDY sa inšpirovali desivými skutočnými udalosťami z prelomu 19. a 20. storočia. Vtedy sa v Afrike, v oblasti zvanej Tsavo, odohral brutálny niekoľkotýždňový teror, počas ktorého boli stovky miestnych robotníkov likvidované dvojicou levov. Tvorcovia filmu situáciu jemne upravili, aby im z toho vypadol fakt super film (šťavnatá postava Michaela Douglasa v tom čase nielenže nebola na Čiernom kontinente, ale podľa všetkého ani neexistovala), no inak sa v zásade držali faktov. Snímka sa krvi nevyhýba, no nejedná sa ani o žiadny bitúnok. Napätie je tvorené pomocou inteligentne sa zakrádajúcej kamery, prekrásnej výpravy a nádhernej hudby.

............................................................................................................................

12. Vreskot (1996, r. Wes Craven) Predtým bol slasher odsunutý na video, kde boli uvádzané béčkarské až céčkarské krváky s tupými tridsiatnikmi v rolách tupých tínedžerov a so všadeprítomným nezaujímavým zabijakom. Scenár Kevina Williamsona žáner oživil, svieža réžia veterána Wesa Cravena (HORY MAJÚ OČI, NOČNÁ MORA V ELM STREET) ho priblížila súčasnému/mladému publiku a sympatické herecké obsadenie sa vydarilo natoľko, až divákom bolo ľúto každej vraždy (najslávnejšia herečka zomrela hneď v úvode!). Celosvetový komerčný úspech pomerne nízkorozpočtovej snímky sa postaral o krátku vlnu kvalitných slasherov v čele s HALLOWEENOM: H20, VRESKOTOM 2 a VIEM, ČO STE ROBILI MINULÉ LETO (v podstate všetky tri by si tiež zaslúžili vlastnú priečku v tomto rebríčku, ale myslím, že jeden slasher stačí a práve prvý VRESKOT im prešliapal cestu). Prišlo aj množstvom spriaznených kusov (napr. „Dawsonov svet“, FAKULTA), postupne ale vznikalo čoraz viac blbostí (TEMNÁ LEGENDA). Samotný VRESKOT sa dočkal zatiaľ troch pokračovaní (recenzia štvorky).

............................................................................................................................

13. Horizont udalosti (1997, r. Paul W.S. Anderson) V 90-tych rokoch sa veľa sci-fi hororov neurodilo (možno ešte ako-tak KOCKA) a to, čo sa urodilo, nebolo príliš kvalitné (tretí a štvrtý VOTRELEC). Prípadne sa to o horor len veľmi symbolicky obtrelo (VESMÍRNA PECHOTA, STAR TREK: PRVÝ KONTAKT, celovečerné AKTY X). No tento americko-britský brutálny krvák za 50 miliónov dolárov od režiséra, ktorý sa neskôr preslávil zombies sériou RESIDENT EVIL (recenzia štvorky a päťky), by na rozdiel od nich mohol osloviť aj divákov, ktorí po podobných dobrodružstvách príliš netúžia. Výrazná inšpirácia votreleckou sériou zašla tak ďaleko, že kameramanom bol kameraman dvojky a kostýmy navrhol kostymér jednotky. Kvalitná vizuálna stránka vynikne predovšetkým v pôsobivých interiéroch a exteriéroch vesmírnych lodí. Ale je tu aj snaživý kasting (Laurence Fishburne, Sam Neill), perfektná atmosféra a celý rad dodnes šokujúcich scén. Pravda, postupne sa to režisérovi rozpadá pod rukami a prestáva vedieť kam, odkiaľ a prečo. O filme dodnes síce rád rozpráva, ako má v pláne dlhšiu režisérsku verziu, ktorá by vylepšila uponáhľanú druhú polovicu kino-verziu, no podľa všetkého sú to len prázdne reči, pretože ten istý človek po premiére svojho VOTRELCA VS. PREDÁTORA vyhlásil, že sa máme tešiť na rozšírenú režisérsku verziu a nakoniec do nej pridal „až“ jednu scénku na začiatku. Napriek tomu je HORIZONT UDALOSTI solídne psycho.

............................................................................................................................

14. Anakonda (1997, r. Luis Llosa) Tak toto je moja srdcovka, na ktorej som bol ako školák niekoľkokrát v kine a zakaždým som bol nadšený. Anakonda je najväčší had na svete, bez problémov sa pohybuje aj po suchej pôde a to z nej robí ešte nebezpečnejšieho zabijaka. V skutočnosti nie je žiadna ľudožravá príšera. Na rozdiel od žraločích útokov na ľudí nie sú útoky anakondy na ľudí zdokumentované. Sú tu len povedačky, podvody, fotomontáže a nepravdepodobné historky. Nie hodnoverné dôkazy. Naopak, k žraločím útokom relatívne bežne dochádza a je to neodškriepiteľná vec. Faktom každopádne je, že anakonda je obrovský živočích a človeka (dvojnásobne dieťa) by určite bez problémov bola schopná zožrať. Vďaka vysúvacím čeľustiam totiž dokáže zožrať obeť, ktorá je oveľa väčšia, pričom následne môže takúto obeť v pohode tráviť aj celý rok! Každopádne, toto zábavné takmer-béčko s absurdným kastingom (Jon Voight! Jennifer Lopezová! Owen Wilson! Danny Trejo!) vychádza z amazonských domorodých legiend o gigantických anakondách, ktorých existencia v minulosti však nebola dokázaná napriek vysokým odmenám zo strán ZOO. Filmu síce podrážajú nohy zostarnuté triky, ale je tu množstvo skvelých scén (vygrcaná obeť, záber pod vodou s hadom, ktorý práve zožral človeka, hrdlo Erica Stoltza), super atmosféra, pôsobivá džunglovo-vodná výprava a sympaticky dobrodružná hudba. Neskôr prišli tri béčkarské až céčkarské pokračovania.

............................................................................................................................

15. Ringu (1998, r. Hideo Nakata) Ako CANDYMAN, i RINGU ponúkol hrôzostrašný príbeh aktualizovaný do súčasného moderného veľkomesta so všetkými jeho technickými výdobytkami, ale i zápormi (ľahostajnosť ľudí k problémom ostatných, ignorovanie trestných činov). Mladá reportérka vyráža po stope mestskej legendy – hovorí sa, že medzi tínedžermi koluje mysteriózna videokazeta, na ktorej sa nachádza niekoľko desiatok sekúnd halucinogénnych obrazov akoby ani nie z tohto sveta. Keď „film“ skončí, zazvoní vám telefón (otázne je, čo sa stane, ak ho nemáte) a čudný hlas povie, že o sedem dní umriete. Výborný nápad s originálnym univerzom (ostrov, Sadako) vyvolal celosvetový záujem o japonské resp. ázijské horory. Z najslávnejších menujme ZMEŠKANÝ HOVOR alebo sériu JU-ON. Samotný RINGU sa dočkal niekoľkých pokračovaní (vrátane prequelu) a vynikajúceho amerického remakeu KRUH Gorea Verbinského, ktorý vytvoril viac než len bežný remake. Naopak, dokonca až jeho verzia (z roku 2002) sa dá pokladať za horor, ktorý vyvolal v divákoch na celom svete chuť na ázijské horory. Bez samotného RINGU by to pravdaže nešlo, treba si ale uvedomiť, že nech by bol akýkoľvek, mimo Ázie by naň do kina nikto nešiel.

............................................................................................................................

16. Šiesty zmysel (1999, r. M. Night Shyamalan) Prepracovaný scenár (v ktorom spätne dávajú veľký zmysel aj zdanlivo nepodstatné detaily), sústredené herecké výkony (nielen perfektný Haley Joel Osment, ale aj Bruce Willis), kvalitná ponurá atmosféra a šokujúce záverečné rozuzlenie. 40-miliónová snímka i vďaka nemu je skôr smutnou nadprirodzenou drámou, než čistokrvným hororom, ale do žánru samozrejme patrí. V 90-tych rokoch vzniklo viacero ducharín, ale jednalo sa o filmy zničené humorom (PRÍZRAKY - hollywoodsky debut novozélandského splatter kráľa Petra Jacksona) a trikmi (ZÁMOK HRÔZY s Liamom Neesonom).

............................................................................................................................

17. Zradná hlbočina (1999, r. Renny Harlin) Mohlo by sa zdať, že zaradiť medzi najlepšie horory desaťročia ZRADNÚ HLBOČINU chce silné nervy. V skutočnosti ale tento žraločí kúsok nie je až také béčko, ako sa môže zdať. Stál takmer 80 miliónov dolárov, nakrútil ho Renny Harlin (NOČNÁ MORA V ELM STREET 4: VLÁDCA SNOV, SMRTONOSNÁ PASCA 2, CLIFFHANGER), hrajú v ňom Samuel L. Jackson a Stellan Skarsgård, disponuje silnou atmosférou a scenár je šikovný (nečakané úmrtie postáv). Diváka znepokojuje nepríjemná hudba, pôsobivá výprava pochmúrnej morskej tichej hladiny a strašidelná kamera (blesky na tmavom horizonte, z ponurého mora sa vynárajúci vršok podvodnej obrovskej vedeckej stanice). Najhoršie sú nakoniec paradoxne (keď uvážime, že film stál toľko, koľko stál a že paradoxne mal vzniknúť už podstatne skôr, ale práve pre trikovú náročnosť bol niekoľkokrát odložený) počítačové triky. ZRADNÁ HLBOČINA sa do tohto rebríčka dostala i preto, že patrí k najlepším (čo v tomto prípade ale znamená v preklade skôr „je jednooká medzi slepými“) hororom s ľudožravými vodnými obludami desaťročia. Inak to boli už iba ťažké béčka (CHOBOTNICA Stephena Sommersa, JAZERO, ALIGÁTOR 2: MUTÁCIA, GARGANTUA) alebo ešte horšie písmenkové kategórie (ŽRALOK ÚTOČÍ s Casperom Van Dienom), česť výnimkám (solídne mini-série podľa autora „Čeľustí“ Petra Benchleyho NETVOR a KRAKATICA).

............................................................................................................................

18. Záhada Blair Witch (1999, r. Eduardo Myrick, Daniel Sánchez) Podobne ladené horory (skupinka hrdinov v neznámych končinách prichádza o život, ale stíha si to nahrávať na kameru) tu už v minulosti bol. No až dvojka Myrick/Sánchez do toho poriadne kopla a vytvorila štýl (tzv. found footage), ktorý je v móde vďaka hitovým sériám [REC] alebo PARANORMAL ACTIVITY dodnes a z módy tak skoro ešte nevyjde. Prišla aj hrozná dvojka a stále sa hovorí o trojke, no „jednotka“ je kultom. Počas rafinovanej reklamnej kampane stavil na v tej dobe predsa len ešte pomerne začínajúci internet. Kolovala naprieč ním mystifikačná kampaň v zmysle „naozaj sa to stalo a vy teraz máte v kinách jedinečnú príležitosť vidieť exkluzívny reálny materiál, ktorí nakrútili tesne predtým, ako bez stopy zmizli“. Filmu jednoznačne pomohlo práve dokumentárne/realistické ladenie. Improvizačne pôsobiace scény a dialógy, skutočná legenda o čarodejnici z Blair alebo hystericky presvedčivé výkony úplne neznámej trojice hercov. Všetko je to samozrejme fiktívne, ale snímka (ak máte príležitosť vidieť ju na veľkom plátne a so špičkovým zvukom) dodnes ponúka pozoruhodnú hororovú atmosféru, útočiacu na podvedomé strachy z tmy, neznáma, lesov a dávnych legiend založených na desivých skutočných udalostiach.

............................................................................................................................

19. Ospalá diera (1999, r. Tim Burton) Najlepšiu poctu starým Hammer hororom nakrútil Tim Burton. Svoj výtvarný cit a 70-miliónový rozpočet použil paradoxne na to, aby drahý film pôsobil schválne čo „najštúdiovejšie“. Vizuálna stránka miestami vyráža dych a bije do očí, pravdaže s pomocou hudby režisérovho dvorného Dannyho Elfmana. Príbeh o modernom detektívovi (Johnny Depp), ktorý prichádza do nemodernej dediny terorizovanej historkami o zabijackom bezhlavom jazdcovi (Christopher Walken!), pôsobí jednoducho. No vďaka scenáru Andrewa Kevina Walkera prekvapivo vytasí zopár drastických zvratov. Pekné na tomto filme je, že sa nebál a ponúkol hardcore krvavé scény, ktoré si nedávajú servítky pred ústa. Bonusom je perfektne monumentálna hororová atmosféra a brutálny kasting typu Casper Van Dien, Christina Ricciová, Jeffrey Jones, Michael Gambon, Ian McDiarmid, Michael Gough a Christopher Lee. Mimochodom, jedným z producentov nebol nikto iný, než Francis Ford Coppola.

............................................................................................................................

Záverom

Vstupom do 21. storočia sa veľa v hororoch zmenilo. Naplno nás začali desiť ázijské horory a ich následné americké prerábky a rozhodne treba spomenúť tiež do popredia čoraz mocnejšie vstupujúcu hispánsku žánrovú tvorbu v čele s Jaume Balaguerom či Guillermo del Torom. To je ale úplne iný príbeh/článok.

Komentáre

Meno *
Opíšte kód   
ChronoComments by Joomla Professional Solutions
Pridať komentár
Zdieľať