Filmy podľa Stephena Kinga IV. Tlačiť E-mail
Nezaradený horror
Napísal Ivan Kučera   
09.05.2014 03:00

Štvrtý diel série o filmových kingovkách. Dolores Claiborneová, Strieborná guľka, Creepshow 1 - 2, Vzbura strojov, Žiara, Misery nechce zomrieť, Carrie (1976), Pri mne stoj!, Temná polovica.

Stephen King, to nie sú len horory. To je aj školská šikana a vzťahy medzi matkami a ich dospievajúcimi dcérami. Je to i pravdepodobne jeden z najhorších režisérskych spisovateľských pokusov v dejinách kinematografie. Je to ale aj šialený hotel Overlook, vlkolak s baseballovou palicou či váš fanúšik číslo 1.

Text obsahuje spoilery.

............................................................................................................................

31) Dolores Claiborneová (1995, r. Taylor Hackford) „Niekedy z teba suku urobí svet.“ Niektorí tvrdia, že najlepšie filmové kingovky sú tie dramatické a nie hororové a majú z veľkej miery pravdu. Kým kvalitná hororová filmová kingovka je skôr výnimkou, kvalitná dráma podľa Kinga je takmer samozrejmosť. Výborná adaptácia tejto knihy to ostatne dokazuje. Scenár Tonyho Gilroya (neskôr písal DIABLOVHO ADVOKÁTA alebo bourneovskú sériu) sa nebojí meniť knižnú predlohu v prospech veci, takže Selena je jedináčik a na rozdiel od knihy je tu policajt v podaní Christophera Plummera. Filmu dominujú vzťahy – medzi matkou a dospievajúcou dcérou, matkou a už dospelou dcérou (časť filmu pozostáva z retrospektív), matkou a starým policajtom, ktorý je posadnutý jej usvedčením z hrdelného zločinu a samozrejme medzi ženou a jej zamestnávateľkou, bohatou Verou „Bozaj-Ma-Vriť“ Donovanovou (Judy Parfittová - neskôr „Zavolajte sestričky“). Viac ako dvojhodinová snímka vyčerpávajúco predvádza ukážkový psychologický príklad toho, čo to s človekom urobí, ak v detstve zažil traumu, ktorá následne nebola odbornou cestou liečená. Čerešničkou na torte je pochmúrna atmosféra prímorského mestečka a strašidelne dokonalý výkon Kathy Batesovej. King údajne postavu Dolores písal herečke priamo na telo, lebo ho oslovila oscarovým výkonom v MISERY NECHCE ZOMRIEŤ (mihla sa aj vo SVEDECTVE). Vydarili sa tiež výkony ostatných a to najmä Davida Strathairna ako slabošského tyranského manžela a vyblednutej Jennifer Jason Leighovej (STOPÁR, SPOLUBÝVAJÚCA) ako zúboženej dcéry. Milým žmurknutím pre fanúšikov je cameo Boba Guntona, ktorý sa v minulosti preslávil ako riaditeľ Shawshanku, tu ale má kladnú postavu.

............................................................................................................................

32) Strieborná guľka (1985, r. Daniel Attias) Tomuto filmu som sa dlhé roky vyhýbal, aby som nakoniec, ako to už býva, zistil, že zbytočne. Netvrdím, že sa jedná o hororový zázrak (no zápletka je pomerne originálna - boj ochrnutého chlapca s vlkolakom), ale nie je to ani béčkarská masakra á la SLEEPWALKERS. Debutujúcemu režisérovi Attiasovi sa podarilo previesť na plátno Kingovu novelu. Zaujímavé na 7-miliónovej adaptácii je síce hororový dej (v tej dobe boli vlkolaci v móde, viď. KVÍLENIE VLKOLAKOV či AMERICKÝ VLKOLAK V LONDÝNE), ale zabalený do rodinného hávu „nezbedných magických chlapčenských dobrodružstiev“ v štýle „osemdesiatkových“ produkcií Stevena Spielberga ako boli E.T. – MIMOZEMŠTAN, GREMLINS, THE GOONIES a MLADÝ SHERLOCK HOLMES. Tomu odpovedá účasť Coreyho Haima, ktorý sa onedlho vďaka STRATENÝM CHLAPCOM, VODIČÁKU alebo PRENASLEDOVATEĽOM stal tínedžerskou hviezdičkou. Pozoruhodné je vidieť experta na záporné a úchylné úlohy Garyho Buseyho v kladnej úlohe odvážneho strýka (no treba dodať, že v r. 1985 mal ešte len pred sebou najslávnejšie psycho-úlohy zo SMROTNOSNEJ ZBRANE, PREPADNUTIA V PACIFIKU a CUDZINCA V DOME). Scenár (osobne od Stephena) je plný vlkolačích osviežení (odhalenie vlkolakovej identity, vlkolak vraždiaci baseballovou palicou).

............................................................................................................................

33) Creepshow alias Show hrôzy (1982, George A. Romero) Zle... a pritom ťažko povedať prečo. Päť hororových poviedok (resp. 4 + jedna „rámujúca“) v jednom celovečernom filme... majúce základ u kráľa hororu Stephena Kinga... ktorý rovno aj napísal scenár... a strihol si hlavnú rolu v jednom z nich... réžia jeho kamarát George A. Romero (v tom čase mal za sebou legendárne zombies masakre a pred sebou kingovku TEMNÁ POLOVICA alebo vraždiacu opičku)... a táto bieda je výsledkom?! Čo sme komu urobili? A čo komu urobili herci? Hal Holbrook, Adrienne Barbeauová, Ed Harris (ten to s Kingom nevzdal a neskôr podobne žalostne hral v PREPOTREBNÝCH ZBYTOČNOSTIACH), Leslie Nielsen, Ted Danson, Tom Atkins, kultový maskér Tom Savini alebo Kingov syn Joe. Zle, zle, zle. Kaličenie diváka neznesiteľnou dvojhodinovou minutážou, humorom odľahčená atmosféra (humor v horore?!) a niekoľko kreslených pasáží (!) sú už len poslednými zvrátenými obludnosťami, ktorými nás Romero s Kingom znásilnili. Dočkali sme sa príbehu o rodine potrestanej mŕtvym otcom, farmára a jeho stretu s mimozemským meteoritom (farmára šialeným štýlom hrá King, to musíte bohužiaľ vidieť na vlastné oči), trestu za manželskú neveru, záhadnej debni pod schodmi a za piaty príbeh sa dá pokladať celý film rámujúci príbeh chlapca zbožňujúceho horory. Prekvapivo ale bolo ešte horšie, keďže v roku 1987 vznikla dvojka (a aby toho nebolo málo, v roku 2006 trojka, ktorá ale paradoxne nemá s Kingom nič spoločné).

............................................................................................................................

34) Vzbura strojov (1986, r. Stephen King) Takto vyzerá zlo. Môžete namietať „ale aspoň je sranda!“. Ale zlo je podľa mňa stále len zlo... a ja som sa pri prvom (a zároveň vďakabohu aj poslednom) režírovaní Stephena Kinga rozhodne nebavil. Skôr to bola nuda skombinovaná s rozpakmi a duševnou bolesťou, pripomínajúcou trýznenie. Stephen sa v polovici 80-tych rokov rozhodol vyskúšať réžiu. Ako neskôr často dodával, boli to jedny z jeho najťažšie zarobených peňazí. Treba povedať, že drina, lopota, zúfalstvo, ťažkopádnosť, dezilúzia a rozčarovanie sú badateľné skoro z každého záberu. Snímka vzhľadom na bizarný, absurdný, obskúrny a podozrivý námet (skupinu ľudí v motoreste obliehajú zabijacke autá) už z princípu nie je ani trocha strašidelná. Pritom autá strašidelné za istých okolností byť môžu (viď. Spielbergov DUEL z roku 1971). To ale rozhodne nie je prípad podozrivej VZBURY STROJOV, v ktorej „excelujú“ Emilio Estevez, Pat Hingle, Frankie Faison (neskôr Barney z MLČANIA JAHNIAT a kingovky LANGOLIERI), Giancarlo Esposito a, asi aby nebolo zla málo, sám Stephen King v úvodnom cameu „kreténa“, ktorého terorizuje bankomat. Výnimkou ale nie je ani vraždiaci parný valec. Fakt zúfalosť, zúfalosť a ešte raz zúfalosť. Za 10 miliónov, s hudbou AC/DC a v produkcii Dina De Laurentiisa. Scenár napísal King podľa vlastnej poviedky. No čo vám budem hovoriť, ostrá šlichta. Ale ozaj. Aby bola desivá tragédia dokopaná do dokonalého tragického konca, v roku 1997 sa poviedka dočkala novej (kanadskej) adaptácie.

............................................................................................................................

35) Osvietenie alias Žiara (1997, r. Mick Garris) Hoci má prvé filmové spracovanie jedného z prvých hororov Kinga povesť klasiky, samotnému Kingovi sa možno ešte aj na dnešnú dobu odvážna vízia Stanleyho Kubricka nepáčila a nikdy sa tým netajil. Nečudo, že sa v 90-tych rokoch ako producent, režisér a herec (cameo dirigenta v bielom) rozhodol s Mickom Garrisom (s ktorým mal v tom čase za sebou spoluprácu na SLEEPWALKERS a SVEDECTVE) pre vlastnú verziu. A to rovno štyri a pol hodinovú televíznu mini-sériu. Kingovi na Kubrickovej vízii prekážala hlavne údajná absencia nadprirodzených motívov z knižky a tak je nová verzia plná duchov a nerealistických záležitostí. Niekto by povedal „paráda“, ale po snaživej prvej polovici sa 25-miliónová snímka začína postupne čoraz mohutnejšie rozpadávať vinou masívne podpriemerných hereckých výkonov (porovnávať Jacka Nicholsona a Shelley Duvallovou so Stevenom Webberom a Rebeccou De Mornayovou je takmer zločin), sterilnej réžie a bezradného scenára. Špeciálne efekty (aj keď to je zrejme silné slovo) so „živými kríkmi“ a záver (Torranceovo prežitie! Happyend! Posledný záber naznačujúci sequel!) sú v porovnaní s hore uvedenými mínusmi už len posledným klincom do práchnivej rakvy. Ale úplne zlé to nie je. Prvá polovica je dokonca obstojne atmosférická. Traja ľudia, jeden hotel uprostred zasnežených hôr a jeho temná minulosť, to by nepokazila možno ani režírujúca opica, ak by jej asistoval nosič kávy. Postupne sa z toho ale stane mišung, z ktorého sa Kubrick určite smeje, i keď ťažko povedať kde.

............................................................................................................................

36. Temná polovica (1993, r. George A. Romero) Aj keď je románová predloha známa aj pod názvom „Tretie oko“, jej 15-miliónové filmové spracovanie (majstrom moderného hororu Romerom - ako som už spomenul, okrem legendárnej zombies série nakrútil aj hroznú kingovku CREEPSHOW alias SHOW HRÔZY) sa volá TEMNÁ POLOVICA a hotovo. Napriek prítomnosti živej režisérskej legendy (ktorá si zároveň napísala scenár) sa ale prekvapivo nepodarilo stvoriť (ani omylom) takú hororovú legendu, ako v minulosti z Kinga vydestilovali De Palma a Kubrick. Čo je pomerne prekvapivé nielen kvôli jeho vysokému žánrovému renomé, ale i kvôli originálnej zápletke (spisovateľ sa rozhodne symbolicky pochovať svoj pseudonym, pod ktorým písal brutálne krváky, no ten sa zhmotní, vylezie z prázdneho hrobu a začne vraždiť – sám King román písal pod značným vplyvom svojho vlastného „chorého“ pseudonymu Richarda Bachmana). Romero ide po povrchu a jeho nie úplne vzrušujúca réžia sa nedokáže ubrániť priemernosti a banalite. Našťastie čo-to zachraňuje za Redfordových OBYČAJNÝCH ĽUDÍ (1981) oscarový Timothy Hutton v dvoj-úlohe (neskôr si zahral v kingovke TAJOMNÉ OKNO), Amy Madiganová (POLE SNOV) ako jeho žena a Michael Rooker ako kingovský šerif Pangborn (v nasledujúcich PREPOTREBNÝCH ZBYTOČNOSTIACH ho stelesnil Ed Harris).

............................................................................................................................

37) Pri mne stoj! (1986, r. Rob Reiner) „Boli sme preč len dva dni, ale mesto nám po návrate pripadalo menšie.“ Hrozný názov, inak ale zásah do čierneho. Americký režisér Reiner v polovici 80-tych rokov nemal za sebou žiadne poriadne hity; úspešné tituly PRINCEZNÁ NEVESTA a KEĎ HARRY STRETOL SALLY nakrútil až potom. Preto jeho meno v súvislosti s oznámením sfilmovania Kingovej nostalgickej a veľmi mierne autobiografickej novely „Telo“ budilo namiesto rešpektu skôr spýtavé nadvihovanie obočia. Nakoniec bol ale výsledok fantastický (a nestál ani 10 miliónov). Pravdepodobne sa jedná o jednu z najlepších kingoviek. A znova nehororovú (hoci scéna v lese alebo finálna potýčka nad mŕtvolou by sa nestratili ani v „Bohovi múch“). King a Reiner rozprávajú pôvabný retro príbeh štyroch kamarátov (River Phoenix, Jerry O´Connell, Wil Wheaton a Corey Feldman), ktorí sa cez letné prázdniny vyberú do lesov nájsť údajne „niekde tam“ sa nachádzajúce telo ich rovesníka. Snímke dodáva atmosféru nielen dokonalý kasting chlapčenských rolí (ale vynikajúco si zahrali aj Kiefer Sutherland ako problémový nervák Eso, John Cusack objavujúci sa vo flashbackoch ako hrdinov mŕtvy brat a v neposlednom rade Richard Dreyfuss z ČEĽUSTÍ ako už dospelý hrdina), ale i krásna výprava a skvelý výber dobových songov. Tvorcom sa tak podarilo vytvoriť nádhernú a miestami až dojemnú atmosféru „dávnych“ dôb, keď bežnou súčasťou americkej rodiny nebol ani len mizerný telefón. Pôvab dotvárajú vydarené dialógy/hlášky a viacero nezabudnuteľných pasáží (srna, „Lolipop“, pijavice, útek pred vlakom). Nečudo, že keď následne Hollywood išiel sfilmovať Kingovu „Misery“, sám autor ho na réžiu prehováral tak vehementne (Reiner mal pôvodne „len“ produkovať), že sa nakoniec nechal zlomiť a nakrútil druhú výnimočnú kingovku. K tretej spolupráci bohužiaľ dodnes nedošlo. Scenár Raynolda Gideona a Brucea A. Evansa (ktorí film zároveň produkovali) bol nominovaný na Oscara.

............................................................................................................................

38) Carrie (1976, r. Brian De Palma) Historicky prvá sfilmovaná kingovka podľa historicky prvého románu Stephena Kinga. O tom, ako knižka takmer nevznikla, sa hovoria hotové legendy (King prvé stránky znechutene hodil do koša a keby ich z neho nevybrala jeho žena, asi by knižka nebola). O filme sa už až také legendy nehovoria. Zato je to vizuálne výborne zvládnutý počin (napr. rozdelený obraz), podporenými na Oscara nominovanými výkonmi ústrednej ženskej dvojice (Sissy Spaceková a Piper Laurieová ako dcéra a fanatická matka, nestratí sa ale ani John Travolta a budúca RoboCopova parťáčka Nancy Allenová). De Palma sa skúsene (hoci v tom čase mal ešte len pred sebou kultové veci ZJAZVENÁ TVÁR a NEPODPLATITEĽNÍ) zaoberá psychologicky hodnoverne prepracovanými postavami. Takže o to účinnejšie pôsobí desivé finále. Vo výsledku sa jedná skôr o smutnú ani nie dvojmiliónovú drámu o šikane a zlých medziľudských vzťahoch, než o regulárny horor, nedajbože krvák (hoci krvou, hlavne zvieracou, sa rozhodne nešetrilo). V roku 1999 prekvapivo vznikla dvojka (aj keď to je asi silné slovo, každopádne nová hrdinka je v rodinnom zväzku s úbohou Carrie), 2002 televízny remake (Carrie si zahrala Angela Bettisová a jej šialenú matku Patricia Clarksonová) a v roku 2013 remake resp. nová verzia režisérky Kimberly Peirceovej. Scenárista Lawrence D. Cohen odviedol výbornú prácu, čo už sa ale o jeho nasledujúcich kingovkách nedá povedať (TO, THE TOMMYKNOCKERS).

............................................................................................................................

39) Creepshow 2 (1987, r. Michael Gornick) Päť rokov po nevydarenej „jednotke“ vznikla približne rovnako nevydarená dvojka. Romero už nerežíroval, ale vrátil sa aspoň ako scenárista. Vrátil sa aj King a to nielen ako autor príbehov, ale aj ako herec; tentoraz už však ide iba o cameo kamionistu majúceho „malé“ problémy s rasizmom (ďalšie cameo si strihol Romerov kamarát a kultový maskér Tom Savini). Dvojku, v Čechách známu pod svojráznym prekladom „Plíživý děs“, režíroval Michael Gornick. Toho štúdiu zrejme odporučil sám Romero, keďže Gornick mu v minulosti robil kameramana v MARTINOVI či ÚSVITE MŔTVYCH (Gornick si neskôr nedal pokoj s kingovkami a produkoval SVEDECTVO). Ani nie štvormiliónová nešťastná a hrozná snímka je sama osebe zúfalá. Široko ďaleko najslávnejšou tvárou je neveľmi slávny George Kennedy z „Dallasu“, FRAJERA LUKEA a neskôr z paródií s Lesliem Nielsenom (ktorý paradoxne hral v prvej CREEPSHOW) BLÁZNIVÁ STRELA. Film, ktorému je lepšie vyhnúť sa, ponúka poviedky o stopovaní, o vraždiacej drevenej soche Indiána a o partii, ktorá je uprostred jazera napadnutá neznámou formou života (túto poviedku neskôr neoficiálne zadaptovali Česi v tomto kraťase). Film po vizuálnej stránke vyzerá miestami doslova strašne a najnáročnejšie trikové pasáže sú proste... nakreslené!

............................................................................................................................

40) Misery nechce zomrieť (1990, r. Rob Reiner) Ako som už spomínal, pôvodne mal tento film produkovať Rob Reiner, režisér nostalgickej kingovky PRI MNE STOJ!. Kingovi sa ale ich predchádzajúca spolupráca natoľko páčila, že urobil všetko pre to, aby Roba prehovoril na réžiu... a podarilo sa. K tretej spolupráci dodnes nedošlo, takže si musíme vystačiť s tým, čo máme. A máme plnokrvný psychologický triler, asi jeden z najintenzívnejších v danom desaťročí. Úspešný spisovateľ Paul Sheldon (problémový James Caan musel odovzdávať vzorky moču, aby dokázal, že opäť nelieta v drogách) má po krk románov z červenej knižnice. No tesne predtým, ako sa mu podarí vydať drsný triler pre chlapov, dostane ťažkú nehodu uprostred zasnežených hôr. Pred smrťou ho zachráni osamelo tu žijúca domáca panička Annie Wilkesová (oscarová Kathy Batesová – jedná sa o jedinú sošku pre film, ale už to je na kingovku o jednu viac, než sme zvyknutí), bývalá zdravotná sestra a Paulova fanúšička číslo 1. Dostane ho do svojho útulného domčeka, no len čo Paul prestane „poslúchať“, ukáže naoko neškodná žena svoju skutočnú, príšernú tvár človeka, ktorý nemá problém zabíjať... a vlastne to už v minulosti urobil... a nie raz. Teror sa stupňuje až na nevydržanie a k slovu sa dostane aj šialená scéna s nohami (a to Paul v knihe dopadol ešte oveľa horšie!). Okrem sústredených hercov z hlavných rolí snímke pomáha starostlivá réžia, presná výprava, kvalitné záležitosti ako hudba (Marc Shaiman), strih či kamera (budúci režisér Barry Sonnenfeld) a herci z podporných rolí, ako sú Richard Farnsworth ako šerif a Lauren Bacallová ako Paulova agentka. Film je menej drastický ako román (scenár napísal William Goldman – BUTCH CASSIDY A SUNDANCE KID, MARATÓNEC, CHAPLIN, výrazne mu ale kazí renomé nasledujúca kingovka, otrasná PAVUČINA SNOV), ale už tak poriadne skúša nervy väčšiny divákov.

............................................................................................................................

Prvý diel.

Druhý diel.

Tretí diel.

Komentáre

Please login to post comments or replies.
Zdieľať
 



Anketa

V roku 2011 som skončil na čsfd...
 

Inzercia