Vyháňač diabla: Nadvláda zla [6O %] Tlačiť E-mail
Satanské horory 666
Napísal Ivan Kučera   
27.03.2014 03:00

8-stranová recenzia poriadnej kuriozity - pôvodnej verzie prequelu Vyháňača diabla.

Tak toto bude sranda.

VYHÁŇAČ DIABLA Williama Friedkina z roku 1973 je adaptácia románu Williama Petra Blattyho a klasika svetovej kinematografie, desaťnásobne klasika hororovej filmografie a stonásobne klasika vymetačských hororov. Okrem nej sú tam už len PRICHÁDZA SATAN! a ROSEMARY MÁ DIEŤATKO a potom dlho, dlho, dlho nič. Dočkal sa dvoch pokračovaní (druhé režíroval osobne Blatty) a v polovici 90-tych rokov sa začalo hovoriť, že by nebolo zlé, pridať do série ešte minimálne jeden diel.

Postupne sa informácie utriasli a oficiálne sa potvrdilo, že nepôjde o sequel, ale o prequel. Mali sme sa dozvedieť, za akých okolností otec Merrin prvý raz „vymetal“ (lebo v roku 1973 to rozhodne nebolo prvý raz), čo zažil za vojny, čo zlomilo jeho vieru a čo mu ju opäť vrátilo. Mňa osobne to veľmi zaujímalo!

Už vtedy sa ale objavili indície, že to nebude ľahké. Myslím na šachovanie ohľadom hercov a režisérov. V jednej chvíli mal režírovať John Frankenheimer a mladého kňaza Francisa mal hrať Ryan Phillippe (VIEM, ČO STE ROBILI MINULÉ LETO). Potom Frankenheimer zomrel a Phillippea už nikto nespomínal.

Naopak, všetci začali spomínať Friedkina a Liama Neesona. Ani z toho dua ale nič nebolo. Producenti si ako režiséra nakoniec vybrali Paula Schradera. Schrader bol uznávaný scenárista (TAXIKÁR, ZÚRIACI BÝK, AMERICKÝ GIGOLO, POBREŽIE MOSKYTOV, POSLEDNÉ POKUŠENIE KRISTA), ktorý si ale vyskúšal aj réžiu. Avšak s rozpačitými výsledkami; mňa osobne dodnes budia z pokojného spánku temné spomienky na obludne nudné filmy MAČACÍ ĽUDIA (s Malcolmom McDowellom) a AUTO FOCUS – MUŽI UPROSTRED SVOJHO KRUHU s Willemom Dafoeom.

Na rolu Merrina bol najatý Švéd Stellan Skarsgård a do úlohy kňaza Francisa Gabriel Mann (AGENT BEZ MINULOSTI, ŽIVOT DAVIDA GALEA, BOURNOV MÝTUS). Začalo sa nakrúcať. Nezostávalo nič iné, len sa tešiť a odratúvať mesiace do premiéry. Keby sme vedeli, ako to dopadne, kašleme na to.

Potom sa to stalo.

Producenti neboli spokojní so Schraderovou verziou. Údajne síce bola znepokojivá, „nepríjemná“, zlovestná a strašidelná, no „staromódnym“ spôsobom, ktorí pokladali za prežitý a zastaraný. Proste ho nechceli. Z nejakého dôvodu totiž chceli osloviť mladé publikum a tak potrebovali film plný akcie, efektov a nechuťární.

Mne osobne to nedáva zmysel. Po prvé, prečo chceli na prequel legendárneho, desaťročia starého a vyložene „dospelého“ hororu, nalákať tínedžerov? A po druhé, keď už to chceli, prečo namiesto agresívneho 30-ročného režiséra videoklipov najali muža narodeného v roku 1946? A keď už ho najali, prečo nekontrolovali, čo robí? V takom prípade by asi včas zistili, čo sa deje. Opakujem ale – čo čakali od človeka ako (nič v zlom) Schrader?

Schrader nakrútil vraj strašidelnú, ale pre „dnešnú dobu úplne nevhodnú“, verziu. Čo je mimochodom totálna blbosť, pretože ak niekto nakrúti výborný horor, tak stále je to výborný horor a nie niečo „nevhodné pre dnešnú dobu“. Ale okej, zasa sa v tom zbytočne piplem.

Pokračujme.

Schrader nakrútil verziu, ktorú producenti nechceli. Chceli akciu, efekty a primitívne scény. A teraz počúvajte, čo urobili.

Vyhodili Schradera.

Najali nového režiséra.

Rennyho Harlina.

Ostrého Fína, ktorý nakrútil štvrtú NOČNÚ MORU Z ELM STREET, akčné klasiky SMRTONOSNÁ PASCA 2 a CLIFFHANGER a najmä OSTROV HRDLOREZOV, ktorým kompletne zničil Carolco Pictures a DLHÝ BOZK NA DOBRÚ NOC, ktorým kompletne zničil svoje manželstvo s Geenou Davisovou. Najlepším Harlinovým filmom za posledné roky bola ZRADNÁ HLBOČINA.

Na strane druhej, presne toto je typ, aký mali najať od začiatku, keď už chceli to, čo chceli. Harlinove filmy neponúkajú priveľa inteligencie, ani premyslených hereckých výkonov. No len čo dôjde na akciu plnú efektov, spravidla sa je na čo pozerať. Len sa divák musí zmieriť s tým, že sa na dve hodiny z neho stane koza po neúspešnej operácii mozgu.

Ale pokračujme.

Harlin mal za úlohu „urobiť, čo sa dá“. Inými slovami, „nejako“ to vycúvať od priepasti zvanej Absolútna katastrofa a zaparkovať do garáže s nápisom Nie úplná katastrofa.

Robil, čo vedel. Sekal, ťal do živého, ťal do mŕtveho, brutálne pretáčal, ešte brutálnejšie prestrihával, zastrihával, odstrihával, vystrihával a nastrihával. Niektoré scény, ktoré nakrútil Schrader, zostali. Pribudlo ale množstvo nových. Stellanovi sa menším zázrakom v projekte podarilo zostať, to sa ale nedalo povedať o Gabrielovi Mannovi. Postava v Harlinovej verzii síce zostala, ale bola pre-obsadená Jamesom D´Arcym (neskôr Anthony Perkins z HITCHCOCKA).

Nie snáď, že by Harlin nebol s hercom spokojný, hoci aj to je možné. Oficiálne ale išlo o to, že Gabriel v tom čase nakrúcal iný film a na návrat pred exorcistické kamery nemal čas. Preto musela byť postava pre-obsadená. Logicky sa museli pretočiť nanovo aj scény, ktoré si Harlin chcel ponechať zo Schraderovej verzie (určite/zrejme boli aj také), ale nemohol, pretože by tým pádom jednu postavu hrali dvaja rôzni herci. To by nebolo akceptovateľné ani u Monty Python (no dobre, tam áno).

Zvláštne je, že otec Francis zostal, ale kým u Schradera mal k Merrinovi pomerne chladný vzťah, u Harlina ho obdivuje.

Prekvapivo v oboch filmoch zostal rovnaký kameraman (Vittorio Storaro), aj vojenské postavy Ralpha Browna (riaditeľov hlúpy zástupca z VOTRELCA 3) a Juliana Wadhama. Toľko šťastia nemala Clara Bellarová v úlohe lekárky Rachel. Hoci aj u Harlina má Merrin spojenca v silnej doktorke, Harlin postavu pre-obsadil (Izabella Scorupcoovou), čomu ešte rozumiem, ale tiež premenoval (na Sarah) – a tomu už naozaj nerozumiem, veď prakticky sa jedná o rovnaké postavy.

Cheche (Billy Crawford) je u Schradera domorodý úbožiak, ktorého sa Merrin ujme a on sa mu za to odvďačí „posadnutím“. U Harlina táto postava nie je! Áno, chápete správne; je to trocha ako keby vo VYHÁŇAČOVI DIABLA nebola Regan. Drsné. U Harlina je pre zmenu posadnutá lekárka. Ale dozvieme sa to až vo finále v rámci pokusu o šokujúci zvrat, keďže dovtedy sme boli v tom, že posadnutý je, s prepáčením, černoško. Černoško u Schradera vôbec nie je, čiže logicky tam nie je ani scéna, v ktorej ho „vymetajú“ domorodci.

Merrinov domorodý „prekladateľ“ Chuma nielenže prežil v oboch verziách, ale nečakane si ho v oboch zahral Andrew French. Úspech hodný medaile.

Harlin, v rámci zatraktívnenia filmu, doňho pridal nielen zopár sekúnd nahotiniek (samozrejme pani doktorka sa musí sprchovať a oblečená to robiť nebude) a polopatistických odporností (blázinec, sexistický alkoholik s vredmi na tvári). U Schradera by ste zbytočne hľadali moment, v ktorom deti v noci napadne svorka hyen. Naopak, Harlin upustil od drsnej Schraderovej scény, v ktorej sú napadnuté deti v škole.

Následne Renny pridal zopár (ton) počítačových efektov. Napríklad hyeny. Som si istý, že práca so živými hyenami je náročná, ale tiež som si istý, že ak by produkcia nebola úplne vymletá, bez problémov by bola schopná použiť ozajstné hyeny.

Slabá úroveň digitálnych trikov je špičkou ľadovca. Harlinova snímka mala neporovnateľne výraznejšie problémy. Ak chcete, tu je recenzia. Zrejme to odpovedalo nenáročným predstavám producentov. V hrobovom tichu vrieskala hudba, až sa z toho divák posral. Do toho nechutné scény vyložene na efekt, napríklad kým u Schradera záverečná bitka medzi vojakmi a domorodcami takmer nebola, Harlin si vzájomné vyvražďovanie poriadne užíva. Niekedy je viac hardcore Schrader (v kostole má dve mŕtve telá, Harlin len jedno), občas je to narovnako (u oboch vojak spácha samovraždu zastrelením).

Chýry o kvalite Schraderovej verzie boli také silné, že sa ju producenti rozhodli oficiálne pustiť do sveta. V našich končinách ju na svoje obrazovky uviedla televízia Nova pod názvom „Pod nadvládou zla“. Správne. Žiadny Exorcista. Žiadny Vyháňač diabla. Pod nadvládou zla. Naopak, na Markíze bola uvedená pod „správnym“ názvom VYHÁŇAČ DIABLA: NADVLÁDA ZLA.

V praxi to znamená, že možno aj medzi hororovými fanúšikmi sa v tej chvíli mohlo v pohode objaviť zopár jedincov, ktorým prvú hodinu vŕtalo v hlave, odkiaľ je im meno Merrin povedomé. Až potom došli k šokujúcemu záveru: celý čas pozerali dlhé roky „utajovaný“ prequel Paula Schradera!

A viete, čo je na tom najšialenejšie? Že ono sú to naozaj dva relatívne odlišné filmy! Teda to nie je prípad VOTRELCOV, kde existuje oficiálna verzia, ktorá išla do kín a následne bonus pre fanúšikov dlhší o pár (desiatok) minút. Nie je to ani prípad KRÁĽOVSTVA NEBESKÉHO, kde je režisérska verzia ešte robustnejšia, ako „kino-originál“, ale v podstate ide o „rovnaké“ filmy. Nie. Toto sú jednoducho dve snímky od dvoch režisérov na jednu tému a s rovnakými, alebo aspoň podobnými, postavami. Momentálne si nespomínam na žiadny ďalší podobný prípad z histórie.

Harlin naozaj išiel na efekt. Už prvá scéna, masívne bojisko s „ukrižovanými križiakmi“, naznačovala, akým smerom sa bude uberať. Veľkolepým... a prázdnym. Čo sa strašenia týka, Schrader na to išiel „nenápadne“ a „komorne“. Harlinov film obsahuje snáď desiatky momentov, v ktorých v tichu nečakane zvrieskne hudba alebo zaškrečí havran a prudko vlietne do kamery.

Schraderova verzia má minimum počítačových efektov a tie, čo má, sú na úrovni brakového televízneho seriálu z roku 1990. Možno si myslíte, že preháňam, ale keď uvidíte „animované“ hyeny a dobytok, asi vás trafí šľak.

Ale k veci. Boli zvesti o bravúrnej Schraderovej verzii pravdivé?

Neboli. Napriek tomu ma jeho film bavil o čosi viac, ako Harlinov, pretože, a to je pravda, nespolieha sa na efekt, ale na príbeh a psychológiu. Celé je to síce príliš nenápadné, miestami až nevábne televízne (Harlinov film oproti Schraderovej verzii vyzerá ako veľkofilm). No oceňujem snahu zobrať to nie cez efekty, ale cez psychológiu. Merrinova trauma z koncentračného tábora je síce rovnaká, ale u Schradera je normálny kňaz, ktorý prestal veriť v Boha. U Harlina je to alkoholik.

Základná zápletka (zlomený Merrin, Afrika, tajomný chrám schválne zasypaný tesne po dostavaní, konflikt medzi vojakmi a domorodcami) zostala, ale inak sú filmy odlišné. Už roky výroby sú iné: Harlin 2004, Schrader 2005. Zašlo to dokonca tak ďaleko, že na IMDb som našiel údaj, že Harlinov film stál 50 miliónov a Schraderov 30. Mám tomu rozumieť tak, že spolu to stálo 80 miliónov? Alebo 30 miliónov a ďalších 20 boli Harlinove dotáčky? Neviem...

Predstavujem si nakrúcanie.

Stellan (plačlivo, zúfalo): „Ale Renny, veď minule som s Paulom túto scénu hral úplne inak.“

Renny Harlin: „Drž hubu, teraz som režisérom ja!“

Producenti (vzadu): „Ha-ha-ha!“

Stellan (nešťastne): „A ešte som sa chcel spýtať-“

„Čo zasa doboha?!“

„...že prečo zajtra mám nakrúcať scénu z blázinca. U Paula sme nič také nemali.“

Renny Harlin: „Veď som ti práve povedal, že teraz som režisérom ja. Drž hubu, lebo budeš vymenený! Už je to tu aj tak všetkým jedno. Prinajhoršom ťa bude hrať Chuma.“

Dominion: Prequel to the Exorcist, USA 2005, cca 117 minút

Réžia: Paul Schrader. Scenár: William Wisher Jr., Caleb Carr. Hudba: Angelo Badalamenti, Trevor Rabin, Dog Fashion Disco. Kamera: Vittorio Storaro. Hrajú: Stellan Skarsgård, Gabriel Mann, Clara Bellarová, Billy Crawford, Ralph Brown, Andrew French, Julian Wadham a ďalší

Komentáre

Please login to post comments or replies.
Zdieľať
 



Anketa

V roku 2011 som skončil na čsfd...
 

Inzercia