RoboCop [4O %]
Sci-fi
Napísal Ivan Kučera   
03.06.2014 03:00

Recenzia nového poňatia železnej klasiky.

Keď som v tejto recenzii prvý raz uvidel číslo 40%, pichlo ma pri srdci. Skutočne niečo tak surové mienim urobiť svojmu detskému idolu? Skutočne?! V nasledujúcom texte to ale skúsim vysvetliť. Skúsim si spasiť dušu za to, že som tomuto snaživému remakeu dal toľko percent, koľko nevydarenej dvojke/trojke. Remake je totiž naozaj snaživý a nachádza sa niekde úplne inde, ako dvojka/trojka. Bohužiaľ, tiež je nevydarený. Len z úplne iných dôvodov.

Nie, problém absolútne nie je v tom, že niekto mal drzosť urobiť remake klasiky. Som prekvapený, že sa stále nájde dosť divákov, ktorí keď začujú slovo „remake“, otvára sa im nožík vo vrecku. Mne sa koľko krát remake páčil viac, ako originál (KRUH, 3:15 ZOMRIEŠ!, TEXASKÝ MASAKER MOTOROVOU PÍLOU). V tomto konkrétnom prípade som bol dokonca potešený, ako málo tvorcovia odkazujú na originál. Všimol som si len zopár drobností („Pôjdeš so mnou živý alebo mŕtvy.“) a pochybujem, že je to spôsobené tým, že si originál už nepamätám. Naopak, budoval moje filmové názory a hoci som ho pár rokov nevidel, asi stále by som mu bez väčších problémov ešte aj dnes dal 80%.

Problém nie je v tom, že „Kura“ nie je samo a že poriadne od Verhoevenovho filmu narástlo. Ani v novom RoboCopovom vzhľade. Naopak, asi by bolo zvláštne, ak by vyzeral rovnako, ako pred desaťročiami (áno, je to už toľko). Iste, možnože je až príliš atletický. Vo finálnej bitke s „Kuraťami“ z diaľky vyzerá skôr ako štíhly chlap v tesnom oblečení, než ako masívny polorobot. No napriek tomu hodnotím zmenu imidžu pozitívne. A nebojte sa, nakoniec dôjde aj na striebornú farbu.

Dokonca problém nie je ani v Joelovi Kinnamanovi. Ono, už o Petrovi Wellerovi sa hovorilo, že rolu dostal len preto, lebo nikto iný v Hollywoode nebol ochotný trčať X hodín denne v maskérni. Ale ja by som to zasa až tak kruto nevidel. Weller bol dobrý a dobrý je aj doteraz neveľmi odskúšaný Joel. Pochopiteľne, ako skôr stroj, než človek, má dosť málo možností ukázať nám, že vie hrať. Ale keď už sa niečo objaví, šancu využije a je sympaticky minimalistický (myslím, že záverečný „teplý“ pohľad na ženu a syna hovorí za všetko).

Navyše, v podporných rolách sa objavujú Samuel L. Jackson, Gary Oldman, Jackie Earle Haley (NOČNÁ MORA Z ELM STREET) alebo Michael Keaton, režisér predtým nakrútil dve uznávané akčné záležitosti o elitných komandách a na ROBOCOPA dostal 100 miliónov dolárov. Tak prečo len 40%?

Lebo neviem, čo mi tvorcovia chceli povedať/ukázať. Ich snímka nie je akčný film. Akcie je smutne málo a to, čo tu je, nie je nič extra. Možno sa sem-tam objaví osviežujúcejší nápad (prestrelka potme), ale je toho skutočne minimum. Aspoň mňa - ako diváka, ktorý videl tisíce akčných filmov - ROBOCOP sklamal. Priznám sa, to som nečakal.

Dobrou správou je, že v neakčných scénach (ktorých je teda logicky väčšina) ide o momenty, v ktorých sa „budujú vzťahy“, „komunikujú postavy“ a „rieši sa psychológia“. Ocenil by som to, nebyť dvoch vecí:

1) Nechcem byť prízemný, ale od značky RoboCop a rozpočtu 100 miliónov proste čakám akčnú bombu. Proste je čudné vidieť takú vysoké mieru dialógov a vzťahov v niečom, čo pôvodne skoro určite malo byť hollywoodskym akčným trilerovým sci-fi veľkofilmom. Miestami je film po vizuálnej stránke až prehnane civilný (viem, že rok 2028 nie je príliš vzdialený, takže radšej takýto realistický prístup, ako lietajúce autá, ale troška futurizmu by snáď nikoho nezabilo).

2) Dialógové a vzťahové scény sú nudné a trpia čudnými dramaturgickými rozhodnutiami. Dať RoboCopovi len pár spoločných scén so ženou a synom? Prečo? Veď majú formovať jeho psychológiu! Zarážajúci je aj jeho nulový vzťah s parťákom. Občas som sa až zarazil, keď sa objavil, pretože som naňho medzitým zabudol. Spočiatku som mal dobrý pocit z toho, koľko postáv tu je, ale postupne som z toho začal byť jednak dezorientovaný a jednak rozčarovaný, pretože mnohé sú zbytočné a dali by sa vyškrtnúť (osadenstvo policajnej stanice, marketingový poradca, Oldmanova asistentka). Nový ROBOCOP bohužiaľ nie je ako príbehom priateľstva, tak ani príbehom o sile a láske rodiny. Hoci je tu naozaj množstvo ľubovoľných vzťahových kombinácií, tvorcovia sa nesústredia na žiadnu prioritne a výsledkom je čudný mix, ktorý po psychologickej stránke príliš nefunguje napriek snahe mentorského Oldmana a napriek záberu na Alexovo torzo. Na ten výjav dlho nezabudnete.

Psychológia nefunguje aj preto, že tvorcovia radšej filozofujú nad „vlastnou dušou v zvyškoch ľudského tkanivo ovládanom počítačovým systémom“, než aby nám ukázali „poctivú“ dojemnú scénu. Z niektorých vedeckých dialógov som mal pocit, že sami tvorcovia nevedeli, čo chcú povedať.

Neveľmi dobre pôsobí tiež priemerný scenár s „naschvál“ zvratmi pre zdramatizovanie zápletky. Prečo tesne pred predstavením RoboCopa verejnosti prišli vedci s „geniálnym“ nápadom risknúť to a nahrať mu policajnú evidenciu, čím riskovali „zrútenie systému“? Rovnako finále: viď. úplne zbytočné za každú cenu zdémonizovanie Keatonovej dovtedy vcelku rozumne/pragmaticky/vecne uvažujúcej a správajúcej sa postavy.

A Samuel L. Jackson bol zlý nápad. Nie ani tak jeho obsadenie (hoci je smutnou pravdou, že v posledných rokoch sa mi vyložene páči len ako Nick Fury), ale postava ako taká. Tvorcovia si povedali, že keď bola „žurnalistická irónia“ u Verhoevena, tak musí byť aj u nich. Ale bez tohto by som sa zaobišiel, o to tu vôbec nemalo ísť, vôbec to tu nemalo byť. Toto držanie sa originálu je čudné, keď dovtedy tvorcovia ukazovali, že majú originál radi, ale nie je pre nich Bibliou. A aby posledné minúty filmu o RoboCopovi patrili takejto postave... to teda bolo zvláštne...

Film mal údajne dosť veľké zákulisné problémy. Jednalo sa o prvý režisérov americký film, navyše hneď vysokorozpočtový remake sci-fi klasiky s množstvom trikov, čo muselo byť psychicky vyčerpávajúce. Režisér následne tvrdil, že nebol príliš spokojný so spoluprácou so štúdiom a padali slová v zmysle „nikdy som do toho nemal ísť“ a „zasra*ý Hollywood“. Na filme je to podľa mňa dosť vidieť - práve v nejednotnej vízii. Raz to mala byť náročná sci-fi dráma kladúca vážne filozofické otázky o duši v strojoch a zrazu sa prehodí prudko výhybka a vidíme animovanú figúrku skáčucu z jedného mega-robota na druhého. Dokopy to skôr nejde, než ide. Vidieť je to ale aj na podozrivých zvratoch: gangster stojaci za atentátom na hrdinu je zlikvidovaný v polovici ako nedôležitá akčná figúrka. Tragikomická pointa je, že film v zásade tým pádom niečo ako hlavného zlosyna nemá. Keaton alebo Haley síce majú k etike ďaleko, ale o vyložené svine nejde a keď sa tak na konci začnú správať, je to čudné.

Ale vlastne môžeme byť radi, že to nakoniec takto, resp. vôbec nejako dopadlo. Remake bol totiž dlhé roky odkladaný a výrazne menený za pochodu. V jednej chvíli napr. mal režírovať Darren Aronofsky, RoboCopa mal hrať Michael Fassbender, Keatonovu rolu Hugh Laurie, Oldmanovu Edward Norton, Jacksonovu Sean Penn, RoboCopovho parťáka chlapec z MEXICKEJ JAZDY a manželku Rebecca Hallová. Viac som o tom písal tu.

RoboCop, USA 2014, cca 117 minút

Réžia: José Padilha. Scenár: Joshua Zetumer (na motívy filmu z roku 1987). Hudba: Pedro Bromfman. Kamera: Lula Carvalho. Hrajú: Joel Kinnaman, Samuel L. Jackson, Gary Oldman, Abbie Cornishová, Jay Baruchel, Michael Keaton, Jackie Earle Haley a ďalší